Pravek, staršia doba kamenná 2

Na love rýb.Na východe sa začínalo rozjasnievať. Zore začali pomaly bronieť a každú chvíľu sa zlepšovala viditeľ-nosť. Hladná tlupa ktorej vŕzganie v žalúdkoch bolo pomaly počuť , sa spúšťala s pribúdajúcim svet-lom k rieke. Svah dole ktorým sa spúšťali dole sa pomaly končil Pohľad sa otvoril doširoka na lúku ktorá lemovala breh rieky. V strede sa popásalo stádo srnčej zveri, ktorá po výstrahe zdatného srnca ktorý, hlasom podobným brechaniu vlka , avizoval svojmu háremu, že sa priblížil nepriateľ. Stádo ako-by strelil , zmizlo okamžite z dohľadu a len pukanie lámaných vetvičiek oznamovalo kadiaľ sa stádo uberá z lúky preč. Hladní členovia tlupy sa opatrne poobzerali a veľmi obozretne sa prikradli k rieke. Rybár , ktorého meno naznačovalo, že je v tomto smere odborník, naznačil , že v rieke je plno rýb. Okamžite skočil do vody a o chvíľu vyhadzoval na breh ryby, ktoré sa bezmocne metali na brehu. Zanedlho sa k nemu pridal Sova naveľa aj Zlatovláska , ktorá v šikovnosti pri love rýb , nezaostávala za chlapcami .Pridal sa aj Iko a ostatní mladí členovia tlupy . Lov netrval ani dlho a na brehu sa metalo kopa nalovených rýb ktoré zvyšok tlupy zberal zo zeme a navliekal na Vrbové prúty aby mohli ich odniesť do ústrania a v zátiší na bezpečnom mieste ich po-jesť. Niektorí členovia tlupy sa pomaly priživovali na nalovených rybách ktoré sa ešte jednotlivo hádza-li po lúke. Po chvíli sa tlupa sa odobrala nájsť si vhodnú skrýšu , kde sa začne hostiť. Konečne po troch dňoch sa zúboženci májú šancu najesť. Cestou ešte objavili jahody ktorých si natrhali celé kytice aby si po rybacej hostine vylepšili chuť sladkosťou. Nakoniec pri malom potôčku ktorý vyvieral spod skaly sa usadili a začali sa hostiť. Pozdejšie len spokojne odfukovanie a grganie jedákov spojení s častým pobiehaním k vode naznačovalo, že hodovníci sú spokojní. Po hodoch pri ktorých sa najedli dosýta , únava zatlačil oči a spánok sadol na viečka. Hodovníci okrem Čierneho, určeného do stráže, pospali. Sova sa zobudil na dotyk na pleci. „Vstávaj , je načase aby si strážil , ja si idem pospať.“ Povedal Čierny a odobral sa spať. Mládenec sa pohodlne usadiť a začal strážiť. Každý závan vetra, každý šuchot myši, za všetkým videl nepriateľa . Bola to jeho prvá stráž. Po skúsenostiach z prepadu ich tlupy sa obával aby sa to neopakovalo. Chlapec si uvedomoval zodpovednosť , ktorá na ňom ležala. Nervy mal napäté do prasknutia. Na časy sa prichytil, že má halucinácie. Rozhodol sa prechádzať okolo tábora. Napätie nepovoľovalo, nervy boli nadranc. Nakoniec zobudil Rybára a požiadal ho o kamarátsku pomoc. Zača-li teda strážiť spolu. Napätie nepoľavovalo ale cítili sa bezpečnejšie. Dvaja sa cítili predsa len istejšie a viac si verili. Našťastie na okolí bol kľud. Odkedy strážili dvaja, viac si verili a boli pokojnejší, po-stupne si sadli do tieňa obrovskej borovice a rozhliadali sa po okolí. Všade navôkol bol kľud. Naraz z údolia sa ozval neznámy zvuk a pomaly sa blížil k mládencom. Zvuk bol stále výraznejší a bližšie. Vtedy mládenci zobudili Plaziaceho aby zistil čo je to za zvuk. Ten sa zasmial a povedal. Blížia sa k nám diviaky. Škoda , že nemáme zbrane, mäso z nich je veľmi chutné. No teraz nemáme zbroj a tak si len môžeme dať zájsť chuť na ich chutne mäsko. „ Konečne pobuďte všetkých, vyrazíme „ mládenci pobudili všetkých členov tlupy a tá sa vrátila k rieke a proti jej prúdu pokračovali ďalej na polnoc. Pokračovali rýchlym pochodom aby sa čo najviac vzdialili od miesta pohromy. Nikto nemusel bežencov nútiť do zrýchleného pochodu. Spomienka na pohromu ktorej ušli len náhodou, ich poháňala stále ďalej. Každý krok ktorý urobia ich vzdiaľoval od nepriateľov. Každý krok ktorý spravili im dodával istoty. Každý krok ich približoval novému domovu , ako všetci verili šťastlivé-mu. Pokračovali teda v ceste na polnoc. Verili , že ich už nečaká veľa dní pochodu. Šli teda vpred. Dú-fali, že k šťastnému a dlhodobému cieľu.Tu bude náš nový domovMalá vystrašená skupinka pravekých lovcov a zberačov sa z posledných síl driapala na kopec poras-tený javorovým porastom značne dokmásaným ustavičnými vetrami ktoré sa preháňali krajinou medzi Vysokými horami na polnočnej strane , po rozložité kopce na strane slnečnej. Nahí zakrvavení lovci sa štverali na pretiahli temeno kopca kde očakávali záchranu a predpokladali možnosť oddychu. Bolo vidieť, že v posledných dňoch sa im nedarilo. Boli hladní, vystrašení, a únava im priam svietila z očí. Už piate slnko utekali proti prúdom riek od dňa, keď ich v náhodnej bitke porazi-la neznáma tlupa a vyhnala ich z ich domova. Štverali sa na vrchol a prebehli pohľadom celú kotlinu ktorá sa na polnoc rozširovala a v strede mala kužeľovitý kopecd. Videli nekonečné lesy, predelene lúkami a prerušované riekami a potokmi , celé územie bolo ohradené utešenými horami , ktorých najvyššie mali biele vrcholy.. Na pozdľžne pretiahnutom vrchole kopca zavelil Plaziaci :“tu sa usadíme , odtiaľ budeme podnikať prieskumné cesty na všetky smery, aby sme našli nový domov. Teraz si do rána oddýchnite“.Sám ostal strážiť a ostatní si pospali. Sova sa zobudil na šteklenie v nose. To mu ranný lúč rozohral všetky žilky v nose a pošteklil ho. Chlapec sa zobudil a poobzeral sa okolo. Mládenec zistil, že sa zobudil ako posledný, všetci členovia tlupy boli už hore. Všetci sa smiali z neistých pohybov budiaceho sa mladíka. Členovia tlupy sa vybrali hľadať skrýšu pred nepohodou. Na vrchole kopca v zálohe ostali najstarší členovia tlupy Plešivý a Stará. Ostatní po dvojiciach šli na prieskum kraja. Sova s Rybárom zbehli z kopca .Tu sa Sova rozpamätal, že trochu po prúde videl pritekať menší potok ktorého údolie videli i z vrcholu a vydali v pred. Potok tiekol zo strany odkiaľ vychádza slnko. Bolo v ňom plno rýb z ktorých si chlapci občas nejakú chytili a zjedli. Potok priberal mnoho prítokov a pred každým sa zmenšil , na-koniec bol už len malým potôčkom v ktorom už žili iba malé rybky, potom sa stratili aj tie. Nakoniec došli k skale z pod ktorej potok vyvieral. Chlapci vyšli z doliny kde tiekol potok a po úboči svahu začali hľadať nejaké vhodné miesto na tábor. Nakoniec našli hladkú skalu a v nej puklinu. Puklinu dostatočne veľkú aby ňou prešiel dospelý lovec ale zase takú úzku aby sa v nej dalo ľahko brániť proti silnejšiemu nepriateľovi. „Teraz je na rade preskúmanie pukliny ale k tomu musíme zavolať všetkých. Musíme zavolať celú tlupu, „povedal Sova. Chlapci sa vracali späť po prúde potôčka ktorý sa ponáhľal k rieke pod kužeľovitým kopcom. Po-tom prudký výstup na vrchol a privolanie Plaziaceho a rozpovedanie o objave. Plaziaci povedal: „Puk-linu musíme preskúmať, možno mate pravdu že to bude náš nový dom. Musíme to zistiť, ale to bude až zajtra. Teraz hajde spať!“ Chlapci zaspali a snívalo sa im o prekrásnej teplej jaskyni. Ráno sa mladík zobudil na to, že ho ktosi ťahá za plece. To sa usiloval Rybár ho zobudiť. “Vstávaj Sova, Všetci sú už hore ideme pozrieť náš včerajší objav. Celá tlupa sa poberala dole úšustom smerom k rieke. Na čele šiel Plaziaci po stranách s Sovom a Rybárom . Všetci dávali pozor a ani nedýchali. Obzerali sa okolo a snažili sa byť nehluční. Ale aj tak sa im občas spod nôh vyvalil kameň ktorý sa rýchle kotúľal k rieke. Vtedy všetci primrzli a obzerali sa okolo, či ich niekto nezmerčil . Mali šťastie, zdalo sa že v kraji pod kopcom na ktorom všetci nocovali a z ktorého bol rozhľad doďaleka nie je nijaká iná tlupa. Nakoniec naveľa sa im podarilo nepozorovaným zliezť dole k rieke a na jej brehu naznačil Plaziaci sa aby sa najedli. Všetci okrem neho sa vrhli do rieky a o chvíľu sa na brehu v hojnom počte trepali nachytané ryby a bolo ich stále viac... Po chvíli sa rybolov skončil a všetci okrem Rybára , ktorému sa stále málilo úlovku , vyliezli na breh a dali sa do hostiny, ktorú im poskytla na ryby bohatá rieka. Spokojné odfukovanie a hlasné glgy ktorými upokojovali smäd , prezrádzali, že hodovníci sú nasý-tení . Potom Plaziaci ukázal rukou, že sa je treba poberať, pozberali zvyšné ryby, ponavliekali ich na vŕbové prúty a pobrali sa vpred snáď k budúcemu domovu. Zobrali si palice, ktoré im už dlhšie slúžili za zbrane . Postupovali po prúde rieky. Po niekoľkých chvíľach pochodu sa im dolina rozšírila a objavila sa dolinka ktorú vyhĺbil nám známi potok ktorý sa predral na povrch pri pukline v skale ku ktorej sa teraz chceli dostáť. Husím pochodom krok za krokom sa poberali v pred. K novému obydliu. Ich nohy hnala zvedavosť a preto pochod sa podobal skôr na veľmi rýchly vojenský presun. Naveľa ich začali bolieť nohy, ale oni nespomaľovali. Zvedavosť ich hnala stále rýchlo v pred. Chceli si dať odpoveď na otáz-ku, či si našli nový domov. Ako sa potok zmenšoval, Sova oboznámil ostatných že na jeho začiatku sa nachádza prasknutá skala. . Všetci spomalili a s maximálnou opatrnosťou sa predierali v pred. Spo-malili a za každou zákrutou sa im marilo, že vidia riečku ako vyviera zo skaly. Ale vždy nasledovalo sklamanie. Až naraz sa ukázalo , že je to tu. Potok sa v pravom uhle skrútil doprava a po niekoľkých krokoch zmizol pod skalou . Všetci obstúpili puklinu v skale a začali sa radiť ako ďalej. Prehovoril Plaziaci , ako sa patrilo na vodcu: “Potrebujem Vás dvoch chlapci ktorí ste to tu našli a ostatní sa pod vedením Plešivého ukryjú v lesa naproti. Čierny bude pozorovať vchod a v prípade potreby nám vo vnútri pomôže. Traja prieskumníci so strachom v hrudi a vypätými zmyslami sa po jednom puklinou plazili do vnút-ra rozoklanej skaly. Všetci traja už boli dnu ale tma ktorá ich zahalila ako plášť im bránila vidieť čo je vo vnútri .Až po hodnej chvíli keď si už oči privykli na tmu uzreli vo vnútri veľký priestor ktorý ich ob-klopoval. Nevideli ľudí a našťastie nevideli ani stopy po ľuďoch . Tento dom nemal iných obyvateľov, mohol byť teda ich. Vtedy Plaziaci prehovoril „Toto bude náš nový dom.“ Potom poslal Rybára aby privolal ostatných členov tlupy. Naveľa sa dovalili všetci a vyvaľovali okále aby pokiaľ im to tma dovoľovala videli ako vyzerá nový dom z vnútra. Dojedli ryby a viac hmatom ako očami si hľadali miesto na spánok , lebo predpoveď noci, večernica sa pomaly vysunula na oblohu. Plaziaci s Čiernym ešte dlho o čomsi rozprávali a potom sa Vodca odobral spať a ten druhý ostal strážiť.