Ako je to dobrým zvykom, na diskusiách viac a čiastočne na blogoch sa pustíme do seba. Skúsme sa chovať ako ľudia. Ten čo so mnou nesúhlasí nieje predsa červená sviňa či modrý k*k*t. Dokážme rozdávať múdre rady ale aj prijímať tie čo nám nesedia. So mnou nesúhlasiaci bloger, ma môže obohatiť o množstvo myšlienok o ktoré by som ináč bol chudobnejší.
Najmä v diskusiách sa to niekedy hemží anatomicko - zoologickými výrazmi, že to pôsobí dojmom slabej slovnej zásoby. Silné slová, nedávajú našim článkom väčšiu presvedčovaciu alebo dokladovú schopnosť. Nadávka nieje presvedčovací prostriedok. Úctivosť je prejavom sily, neúctiví ľudia sú obyčajne slabí alebo zakomplexovaní.
Mal som kolegu, pre náš článok ho budeme volať Lajči. Celý život ľuďom vykal. Už ako dôchodca pracoval ďalej ako brigádnik. Raz pri rozhovore som sa ho opýtal, prečo si ani s najbližšími kolegami nikdy netyká. Povedal mi, Feri pozrite sa , ono sa to má tak. Skúste mi povedať vy Lajči ste k*k*t, ono to akosi nejde, ale skúste mi povedať Lajči si k*k*t.
Od vtedy som toho názoru, že tykanie najme vo výrazne rôznovekej spoločnosti vedie k neúctiviosti až vulgarizmom.
